Na základe štruktúry sa primárne klasifikujú na motocykle so sajdkárou (tiež známe ako „bočné-hacky“), konvenčné trojkolesové-kolesové vozidlá (s jedným kolesom vpredu a dvoma vzadu) a spiatočkou (s dvoma kolesami vpredu a jedným vzadu). Na základe zamýšľaného použitia ich možno rozdeliť na vozidlá pre starších ľudí (predovšetkým na osobnú mobilitu), nákladné trojkolesové-vozidlá (predovšetkým na nákladnú dopravu) a osobné trojkolesové-vozidlá (predovšetkým na prepravu cestujúcich). Podľa zdroja energie sa delia na modely so spaľovacím motorom a elektrické modely.
Podľa národných noriem je troj{0}}kolesový moped definovaný ako trojkolesový motocykel so zdvihovým objemom motora maximálne 50 cm3 a maximálnou konštrukčnou rýchlosťou nepresahujúcou 40 km/h (klasifikovaný ako kategória L2). Elektrické trojkolesové-vozidlá s rýchlosťami od 25 km/h do 50 km/h sú klasifikované ako elektrické mopedy; považujú sa za motorové vozidlá a musia mať poznávaciu značku s bielymi znakmi na modrom podklade („modrá tabuľka“). Vodiči sú povinní vlastniť vodičský preukaz skupiny F, E alebo D. Tieto vozidlá sú určené na používanie jednou{11}}osobou a preprava cestujúcich je prísne zakázaná. Na ovládanie trojkolesového mopedu je potrebný príslušný vodičský preukaz na motorové vozidlo.